Maláčka má tvrdohlavé obdobie. Vie čo chce a vie na tom i trvať. Niekedy je to dobre a niekedy zle. Možno to poznáte keď si dieťatko vymýšľa tisíc najnemožnejších somariniek, aby prilákalo vašu pozornosť. Napríklad v postieľke sa viac razy dokola opakuje:
– Stiahni mi rukávy na pyžamku až dole. (Rukávy tvrdohlavo nazýva jednotlivé nohavice na pyžame. Má rada, keď ich má až pod členky, však ale stačí jeden pohyb v postieľke a už sú zasa hore…)
– Veď máš.
– Nemám.
– Skús si ich stiahnuť sama, veď to vieš.
– Nevieeeeeeeem.
A už máme revy donucovacie. Takže mama aby boľ kľud a dieťa už spalo, stiahne rukávy-nohavice a pokračuje v rozprávke. Teda rada by.
– Šup nohy pod paplón!
– Ja nemám nohy, ja mám nožičky. Ty ma zakry!
– Vyber si: rozprávka alebo zakrývanie…
Včera som jej napokon vymyslela, že má na päte gombík a keď ho stlačí, nohavice samé vyjdu hore alebo dole ako výťah, podľa toho, čo potrebuje. Nasmiali sme sa, aj keď hneď oponovala, že jej to nefunguje, iba mne… No a potom sa ráno zobudí zlatúšik, čo sa šuchne k tatuškovi do postele a povie:
– Tatuško ty más taký dych ako mikrovlnka.
– ?
– Taký teplučký.
A vyjducky zo spálničky zlatúšik zahlási, že ide bábikám prať veci, keď doperie, zavesí prádielko na „vešan“. Potom je hladný, chce si sám robiť praženičku, bez vydierania s kŕmením sa sám napapká, vyzve ma k súťaži, kto sa skôr oblečie, nechá si urobiť copík, sám si obuje topánočky a cestou do škôlky odtrhne dva kvietky – jeden pre pani učiteľku a druhý nám domov.
Na pranie máme dve misky na stole – jednu s vodou, druhú na odkladanie vyžmýkaných vecičiek. Ešete tekuté mydlo a kefku.
Dneska maláčka snaživo aj skladala vecičky:
Natlačiť mydlo, vydrhnúť kefkou, poskladať, vyžmýkať, odložiť:
A tu zase pekne zašuľkala pásik látky:
Nakoniec aj vodičku vyliala do vane, len dvere som jej na požiadanie otvorila. Aktivity s vodou je bavia najviac a permanentne. Dokonca aj poupratuje trošku. Po ukončení iných aktivít necháva väčšinou všetko ležať-bežať kde je.
A potom prádielko povešala. Až neskôr som si všimla, ako pekne potriedila štipce – aby sme z každej farby mali. Niekedy keď vešiam prádlo a podáva mi štipce, tak vyberá takej farby akej je vec, ktorú vešiam.
Ako robila praženičku som už nestíhala fotiť, lebo pred kombináciou šporák + maláčka mám rešpekt. Cibuľku ona nerada, takže sme postupovali takto: Vajíčko som jej naklepla nožom, ona oddelila škrupinky a vliala ho do mištičky. Vidličou vajíčka v miske zamiešala, posolila, vliala do horúcej panvičky a miešala. Keď sa jej už zdalo, že je nad panvičkou moc horúco, nechala ma, nech to dokončím.
Táto fotka je z minula, keď robila praženičku tatovi a on nás cvakol na mobil – nevidno to, ale maláčka stojí na schodíku, aby dočiahla. A všimnite si ochraniteľskú ruku za ňou :)
