Človek často nájde to, čo nehľadá. Dovolenkujúc v letnom domčeku našich známych, siahla som po knižke o pred-inckých kultúrach v prastarom Peru. Knižka bola napísaná pútavo, no chýbali mi v nej fotky pamiatok, chrámov, pyramíd, sošiek, keramiky. Ako to už býva v letných domčekoch sú odložené knižky staršieho dáta. Tak po návrate domov gúglim podľa poznámok, doplňujem k textom obrazy a náhodne som narazila na niečo úchvatné:
Veď si pogúglite „Sergei Isupov“. Nepíšem moje dojmy ani názory, ešte stále listujem v ďalších a ďalších porcelánových vzťahoch. Nahota až do špiku kostí. Mne sa zdali tieto dielka originalne, ocarujuce, ine ako cokolvek, co som videla, strasne ma bavi dvojtvarost situacii. A k tomu Eva Luka Havranjel pocitkat, je tiez ako tieto sosky. Neskryva ziadne zakazane a tabuizovane casti tela a pritom je o zivote, vztahoch, radosti, bolesti, ich nachadzani…
