Naša maláčka je veľká milovníčka psov, už som ju naučila, že najpr sa musí psíkovho pána alebo paničky spýtať, či môže psíka pohladkať, lebo len čo nejakého zbadala, už aj utekala hladkať. Často sa stáva, že sa u nás na sídlisku niekomu zatúla jeho psí alebo mačací miláčik alebo dokonca uletí papagáj a potom spíše a povylepuje kade-tade (napríklad na dvere v obchode, autobusovú zastávku, stĺpy lámp alebo aj na šmýkalku na ihrisku) plagátiky s prosbou o pomoc pri hľadaní. Niekedy sa takto dokonca hľadá obľúbený plyšák alebo iná obľúbená hračka, ktorú dieťa stratilo a nechce bez nej existovať.
Toto všetko bolo inšpiráciou pre našu maláčku, pri jej najnovšej obľúbenej hre „Stratil sa psík“. Ukryje niekde v byte plyšového psíka, potom nakreslí plagátik, nalepí ho na stenu a my sa musíme pridať, čudovať as, kde len sa ten psík podel a hľadať ho.
Dnes ráno predtým ako šla do škôlky, k tomu pridala dalšiu zábavku. Zostali nám zo včera vystrihnuté pizze. Stratila sa bábika, ale zanechala po sebe stopy. Pridali sme aj ďalšie papieriky, lebo pizze bolo málo. Museli sme kráčať po bábikiných stopách a hľadať ju… v Košiciach a Amerike. Hľadať, ale nenájsť, to už by nebola hra. Dumať, prečo sa stopy končia a kam len sa podela… Veľmi ma baví, keď maláčka vymyslí hru alebo pretvorí ju po svojom. To sledovanie stôp má z mlák. Keď naprší, buď má gumáčky a ak nie, vie, že po krajíčku mláky, kde nie je hlboká voda môže prejsť a potom sledujeme kto má aké stopy. Niekedy ju sledujem ja a niekedy ide v mojich stopách ona.
Aby vaše dieťa nemalo ploché nôžky, obľúbená rozcvička je striedavé chodenie po špičkách alebo po pätách. Skombinujte so stopovacou hrou a úspech zaručený.
