Rozprávky Hansa Christiana Andersena buď milujete, alebo s mrazivým nepokojom odkladáte: Nie všetky sú o šťastí, o ceste ako ho nájsť, naopak koniec v nich nie je šťastný, ako to už býva v rozprávkach zvykom, dobro nad zlom nezvíťazí.
Prečo mám rada Andersenove knižky? Začnem odkonca – veľmi rada si čítam knihy o arte terapii a tiež knihy o Jungovej psychológii od Vereny Kastovej. Očarila a ohúrila ma predstava, pochopenie, vysvetlenie, prečo sú rozprávky, ktoré čítame deťom tak veľmi dôležité. Rozprávky obsahujú archetypy – zjednoduším vysvetľovnanie – „návody“ ako sa zachovať a cítiť v nejakej situácii. Ako je rozčlenená ľudská bytosť z pohľadu Jungovej psychológie, to je na 10 kníh, kým to človek pochopí :) A predpokladám, že kým žijeme bezproblémovo, iba malé percento z nás hľadá cestu do svojho vnútra. Ak „ideme na autopilota“, používame archetypy, ktoré sú v nás, v našom podvedomí, nevedomí. Zdedené z mnoho generácií pred nami, čiastočne dané i výchovou, kultúrou, spoločnosťou. Čím viac archetypov máme v nevedomí spracovaných, tým pestrejšie a sebavedomejšie a spontánnejšie vieme reagovať.
Kontrolná otázka: Kedy potrebujete oporu v archetype, ktorý vám našepká? Keď zažívate ťažkú situáciu, keď sa ohiadnete okolo seba a nemáte v nikom, iba sebe samom, oporu? ALEBO keď váš život plynie bezproblémovo, ľahko?
Áno, samozrejme, v oboch situáciách, no oveľa ľahšie a prirodzenejšie je nám zažívať šťastie a ľahkosť bytia ako nejaký trpký údel. Vtedy nám príbeh Popolušky, Marušky z 12 mesiačikov, Haničky zo Zlatej priadky dáva návod na prežitie: Dievčička, prekonaj ťažkú úlohu, na konci ťa čaká šťastie. Popoluška, Maruška, Hanička neplakali nad svojím osudom – pasovali sa s ním ako najlepšie vedeli, plnili danú úlohu.
Patrím k rodičom, čo nezakrývajú pred dieťaťom ťažké situácie, smútok, zlé pocity, zlo okolo nás. Samozrejme na to zlo neupozorňujem, no ak sa čosi závažné udeje a dieťa si to samo všimne, chce sa o tom dozvedieť viac, chce pomoc, názor, návod ako to zvládnuť, čo si o danej situácii myslieť – som tu pre neho. Na rozhovor, diskusiu, zdelenie môjho názoru. Nie na vymáhanie a vnucovanie postoja.
Napríklad niekto káravo nahliada na rozprávky O čevenej čiapočke alebo O kozliatkach a potrebuje nájsť ich pozitívnu verziu. Ja v tých originálnych verziách vidím poučenie. V príbehu o zaliečavom vlkovi nájde dieťa návod, ako sa voči takýmto ľuďom zachovať, či im naletieť a nechať sa zožrať, alebo nie. Možno je predstava potrestania vlka desivá pre rodičov… dieťa však nevie, čo má vlk v bruchu a nepredstaví si jeho rozpárané brucho plné krvi a vnútorností. Skor je preň dôležité upevnenie pocitu istoty, že zlý vlk sa už nikdy nevráti a že pomoc príde.
Rozprávky začíname deťom čítať vo veku, keď sa púšťajú maminej sukne, no ešte by plne nepochopili, keby im vysvetľujeme, že sú aj zlí ujovia a zlé tety, že sú ľudia, čo môžu druhým zámerne ubližovať… Zlý vlk podľa mňa poslúži na pochopenie: Neotváraj dvere, ak ti to mama povie, ver jej. Nerozprávaj sa s cudzími, ak ti to mama povie, ver jej.
Test osobnosti: Ak by ste mali o sebe napísať rozprávkovú knihu, ak by ste sa mali vy so svojim životným príbehom vtesnať do nejakej už existujúcej rozprávky – ktorá by to bola?
O mne je Malá morská víla – do bodky inšpirovaná Andersenom – natočená v 70tych rokoch českým režisérom Karlom Kachyňom.
Niekedy sa totiž správam ako ona – neozvem sa nahlas, ani čo by mi čarodejnica vzala jazyk. A nakoniec mi je súdené rozplynúť sa v morskú penu. Preto, že nemám hlas. Pramení to z toho, že už môj otec mal prvý krát rakovinu, keď sme mali 8 a 10 rokov so sestrou… riešila som úplne iné problémy ako moji rovesníci, dlho predlho som čakala na pochopenie, nachádzala som ho vždy skôr u starších ľudí, ktorí už isté životné skúsenosti mali… Pre spolužiakov, rovesníkov, kamarátov som sa mohla v penu rozplynúť, mali pri sebe svojich krásnych princov a princezné, čo ku nim nahlas prevrávali.
Preto milujem Andersenove rozprávky.
Čo by ste radšej pustili svojmu dieťatťu – túto verziu alebo Disneyovku Ariel? Nehodnotím ich ani jednu ako dobrú alebo zlú verizu – iba každá nesie iné posolstvo.
Samozrejme nemusíme zotrvávať celoživotne v jednej rozprávke – no o koučovaní a vnútornej motivácii, to už by bol zase iný článok :)
Pre lásu k Andersenovi a lásku k realite má u nás miesto aj Palculienka aj Snehová kráľovná – prekrásne ilustrované knihy s príbehmi podľa Andersena.
Nakuknite aké sú krásne… Snehová kráľovna:
Palculienka:
