Je to skvelý vek, keď už deti dokážu počúvať príbehy. My sme si dlho len vymýšľali pred spaním, na želanie našej maláčky. Chvíľu som si aj zapisovala, čo si zaželala – mala vtedy 27 mesiacov:
O vílach, ako slivky vypľúvali
O vílach ako do kaky stupili
Ako víli na kopec išli a do kakiny stupili
Ako víly Galke pyžamko hviezdičkové šili
Ako na Adíka socha padla
Ako sa dom na Danku zrútil
O ujovi, čo bábo do ZOO žirafe zaniesol
O bábovi, čo stenu kúsalo
O bábinku, čo v rádii bolo
O víle ako jej stroj bobo spravil
O mlynárovi ako sa mu mlyn zasekol
O Jančulovi, ako mu lev ruku skusol
O Atosovi, ako špinavý bol
O bábovi ako maminku a tatinka spapalo
O vílach ako všetko zjedli a dogrcali sa
O bábinku ako všetko nepojedlo
O Eliáškovi, ako si paličku do oka pichol
O bágri ako horel
O víle, ako sa jej hlava do bágra zaborila
A ako čítate, isto ste zbadali ako prudko sa v nich odrážali upozornenia, čo dieťa cez deň počulo a prežilo.
A potom rozprávanie príbehov prešlo v čítanie rozprávok, maláčka (3,5) už poobede nespáva, ale trvá na prezlečení do pyžamka a zalezení do postieľky a vtedy máme čítaciu seansu, dokáže počúvať aj tri- štyri dlhé rozprávky za sebou. Niektoré z našich obľúbených kníh (znovu aj nové aj podedené staršie), ktoré môžem odporúčať:
Známe riekanky:
Táto na obrázku je ešte po mojej mame. Ale pozerala som na Martinuse a majú dalšie a ďalšie vydania.
Naša rozprávková naj – raz sme ju zapotrošili u starkej a kúpili sme aj nové vydanie, lebo sme mysleli, že je už stratená. Odporúčam sú v nej klasiky ako O dedkovi a repke, O siedmych kozliatkach, O drevenom zámočku – keď sa dieťa učí vety, je nápomocné, že sa v rozprávkach viac razy dookola opakuje to isté.
Toto je nové vydanie:
Ďalšie viac-generačné všetkými obľúbené klasiky:
„S dievčiskom sa nehráme“ bola moja naj, a skoro každý rok na prvom stupni základky mi učiteľka vybrala nejakú prózu z nej na recitačnú súťaž. I keď ja som recitovať nikdy nevedela, len som si pamätala dlhé texty, ha-ha. Je o súrodencoch chlapcoch dvojičkách a ich sestre Lucke, naoko ju odstrkujú z chlapčenských hier, no ona ich aj tak dôvtipom vždy dostane kam chce. Keď som ju začala čítať maláčke, tak sme ju zhltli na jeden šup. A milo ma prekvapilo, keď maláčka pri čítaní príbehu o pretekoch hurtovníc vyhŕkla: „A to bola iste Lucka“. Ten závan porozumenia, pochopenia povahy dievčatka Lucky, ako zase raz bratov prekabátila, prezlečená za chlapca. Rozmýšľam, či nekúpiť aj nové vydanie, ktoré je napríklad na Martinuse tu.
Kto by už nepoznal dvojčatá Janku a Danku… a gevenduchu, ha-ha:
Toto je knižka po tatuškovi – jeho obľúbená keď bol malý – akvarelová, tenučká ako zošit. Maláčka si predstavuje, že chlapec z nej je tatuško.
Toto zase bola moja obľúbená – Dovidenia, Zuzanka:
Ďalšie klasické slovenské rozprávky od Márie Ďuríčkovej. Ešte by som chcela knižku, kde je rozprávka o vodníkovi Ďurkovi.
O Jankovi Polienkovi obsahuje aj rozprávku Janček Palček, O dvoch sestrách. Je to naša obľúbená.
Čo sa deje v deduškovej chalúpke a za ňou, na dvore?
Krásne ilustrovaná a veselým príbehom je aj ikeová knižka o malom ježkovi:
Krásne celostranové ilustrácie:
Takisto krásne celostranové ilustrácie + klasické rozprávky (napr. o Snehulienke). Knižka je v češtine, takže pri čítaní simultánne prekladám, niekedy sa do slov zamotám, ha-ha.
Aké knižky máte vy a vaše deti najradšej?