Predvčerom manžel a dcérka boli u starkej otestovať nový cyklochodník. Zistili, že priamo pred domom našej starkej je ukrytá geocache (geokeš), ba dokonca, že ich je pozdĺž nového chodníka viacero. Pohľadali teda všetky, avšak jedna potvora vyžadovala prebrodenie Čiernej vody. A vtedy sa to stalo. Ocko sľúbil svojmu malému pokladíku: „Dobre teda, prebrodím sa tam, ale nebudem ti musieť dva týždne rozprávať rozprávku pred spaním.“ A čuduj sa svete, detská túžba pristúpila na tento obchod storočia. Naviac vyhandlovala neónovú jaštericu za kinderkového dinosaura.
Včera sa manžel a dcérka hrali na architektonickú kanceláriu. Pôvodne volala ocka hrať sa s legom, potreboval čosi dorobiť, tak navrhol aby si prichystala náčrt. A potom to s ňou rozobral: Nemôže mať dom vyšší ako sú ostatné domy v ulici, takže princeznovský palác s vežami sa zamieta. Nemôže si stavať dom tak blízko susedovho pozemku. Chce chovať na pozemku 10 psov? To bude potrebovať veľkú búdu, výbeh…
Uvedomila som si, ako sa deti vo veku okolo 5 rokov veľmi radi zapoja do rolových hier, hier na zamestnanie. Ako špongie nasávajú všetko dianie okolo, veľa veciam rozumejú do hĺbky a v niečom sú zase naivné. Majú veľké túžby a naivne ich zobchodujú. Učia sa dodržať sľuby a niesť následky svojich rozhodnutí, hoc je to niekedy veľmi ťažké – bez ockovej rozprávky večer: „Radšej by som tú jaštericu nemala. Mami, ty by si sa prebrodila za jednu pusu.“
