Naša maláčka (3,5) )objavila kancelársku zošívačku a dierovačku. Tak asi tri dni v kuse všetko spinkovala a dierkovala. Zároveň ju začali veľmi baviť písmenká – postupne sa oboznamuje s ich tvarmi, musíme jej ku každému obrázku po písmenkách diktovať popisy, ktoré im vymyslela.Toto obdobie nastúpilo ruka v ruke spolu so zdokonalením kreslenia. Už nemáme len klbká a vyfarbené plochy, už nemáme len okaté hlavy MAMA a TATA, už máme celé príbehy.
Myslím, že to odštartovalo podpisovanie výkresov v škôlke. Keď jej podpísala pani učiteľka výkres prvý krát, musela to potom robiť už stále. A aj keď tam spočiatku boli len klbkovité čarbance, musela jej pani učiteľka napísať, čo kreslila, lebo každý obrázok si chcela naša maláčka vziať domov.
A teraz spontánne začala vyrábať maličké knižky, niekedy ich zlepí, niekedy scvakne zošívačkou. Prvú sme urobili spolu. A odvtedy je to zábavné pozorovanie, často sa pristihnem, že musím dať ruky za chrbát, lebo všetko chce robiť sama, vystrihovať, lepiť, prekladať papiere na polku. Má to skrátka premyslené, odkukané. Nerodíme sa majstrami, tých z nás robí tréning, práve preto – milé maminy a tatinovia: Ruky za chrbát, iba sa prizerajte, ako vaše dieťatko strihá mimo čiary a šikmo kreslí štvorce a obdĺžniky, ako skladá list na polku šírom-šárom, bez toho, aby listy presne zapadali rožtek k rožteku. Prípadne jemne skorigujte a naznačte, ako to má byť správne alebo si popri dieťati vyrábajte svoju vlastnú dokonalú knižku.
Miniknižôčky sú prvá cesta k lapbookom. Myslím, že prichádza zábavný čas, začínam hromadiť materiál. Chcete vedieť, čo sú to lapbooky? Prečítajte si článok Lapbook, či lap book – okienkové učenie.
Naša prvá spoločná knižočka, využili sme v nej šablóny z výmeny vrecúškových aktivít:
Spinkovacie dni:
Dnes ráno pred odchodom do škôlky sme stihli – rozpravkova knižka o tatinkovi a jeho sestre, keď boli malí: