Vela vas pise o peknom vztahu s mamkami. A co ockovia, tatinkovia, tatkovia? Tym nevolate, na tych nespominate, ti vam nie su oporou?
Moja mama bola krasna. A moj otec svihak. Mamin odchod naozaj nikdy nikdy nepreboli. Mamky uz niet a otec je sci-fi prisera. V dobrom. Co sa da odmontovat, namontovat, presit, zoperovat… to ma odmontovane, namontovane, presite, zoperovane. Je hrozne vychudnuty, ale v ociach mu blci ohen. Ako nejaky do nemoty vymeditovamy jogin. Ohromna vnutorna sila.
Myslim, ze kazdy clovek, co zil v rodine, kde su dlhodobo chori ludia, uzna jedno: pokora dava motor tvorivosti, silu snivaniu, silu tuzbe. Vidite, co ine oko nevidi, citite, co iny neciti. Bolest je dolezita.
Moj otec bol nesmierne prisny. A zaroven ma uzasny humor, nejedneho kamarata nachytal na kanadske zartiky. Od mamy bol o 14 rokov starsi, este v nom boli zbytky dnes uz starodavnej gentlemanskej vychovy. Tak trochu iny tatko, ako mali rovesnici . Iny, pre dobu, ktoru zazil, ktoru nam predaval, opisoval. Filozofujuci, milujuci umenie.
Este na zakladke, sla som raz s kamoskou po ulici, a ona ukazala na mojho otca, co kracal proti nam: Aha, ten pan vyzera ako spisovatel… Mal vtedy kabat s kozusinkou pri krku a vzdy nosil placatu baretku, sikmo cez jedno ucho. Ja som v tej chvili bola nesmierne pysna, no pamatam si, ze inak som sa hanbila, ze je o tolko starsi od tatkov mojich rovesnikov.
Myslim, ze osobny vkus tak trochu formuje aj doba v ktorej zijeme, napriklad hudba, knihy, podujatia, ktore su v tej dobe dostupne. Alebo moderne. Dnes je to trochu ine, lebo sme vsetkym presyteni, vsetko je lahko dostupne, nic nemusime dosahovat, po nicom az tak dlho tuzit. Nemyslim teraz nedostupnost kvoli peniazom. Media nas zahlcuju alebo na webe si nachadzame chodnicky k spuste filmov a hudby, nemusime za kulturou vyjst z domu, za ludmi.
Co nas naucia mamky a co nas naucia tatkovia?
