Naša maláčka rada štipcovala uteráčiky, handričky, šatky, skrátka čo jej prišlo pod ruku. Používame klasika stojan na prádlo, kým bola menšia, pristavila som jej rozkladacie schodíky, čo používam na dočahovanie vecí z vrchných políc. Tieto schodíky majú výhodu, dieťa si na ne môže aj sadnúť a zároveň je na nich rúčka, takže som sa nebála, že pri štveraní sa na ne alebo sedení na nich, spadne.
Teraz je maláčka doma chorá, a tak sa vrátila k skoro už zabudnutej aktivite. Trpezlivo kolíkuje už tretí deň všetky plyšáky. Už nepotrebuje schodíky, lebo dočiahne aj bez nich. A auč, ako dôkladne niektoré plyšáky zapla!
Vyzeralo to u nás ako v ako kolotočárskej strelnici, lebo nedajboh jej tie plyšáky na noc zvesiť!
Montessori inšpirované (pomôž mi a ja to urobím sám):
- Nevyrušujte dieťa plne sústredené na nejakú aktivitu. Hrá sa, objavuje, experimentuje. Trénuje svoju koncentráciu.
- Každá aktivita by mala mať začiatok i koniec.Dieťa by sa malo podieľať na príprave aktivity i na upratovaní po skončení aktivity.
