V článku sa dozviete, ako môžeme podporiť záujem detí o hudbu – hudobné aktivity pre deti, montessori hudobné aktivity, hudobné hry pre deti.
Tým, že sa snažíte dieťa podporiť v jeho fascinácii z hudby hrami a ani tým, že mu doprajete vysnený hudobný nástroj, sa vaša spoločná cesta k hudbe nekončí. Prvák je stále malý človiečik, zmysel pre povinnosť a pravidelnosť v ňom nie je zakorenená – riadi sa hlavne tým, či na niečo má práve chuť alebo nemá.
Po pár nadšených dňoch, keď dieťa rozlepí očká a hneď nadšene pribehne ku svojej novej „hračke“ klavíru a preberá prštekmi a tvorí, príde na rad vaša smelá požiadavka: Zahráš mi prosím, čo ste sa učili na hodine klavíra? Hm, nemáte sami hudobné vzdelanie, tak musíte počítať s talentom a dobrou pamäťou vášho dieťaťa, musíte natrafiť na dobrého učiteľa, ktorý na hodine vysvetlí vždy len zapamätateľnú trošičku.
Tak som hľadala aspoň knižky, ktoré by dieťaťu tlmočili odkaz, že nikto učený z neba nepadá a trénovať nemusia len bežci, ale aj klavíristi :)
Prvá knižka Petra Sísa: Hrej, Mozarte, hrej – je krásna, na prvý kuk práveže neveľmi nápomocná snahe rodiča motivovať dieťa k hre – je celá o tom, ako Mozart v skutočnosti nemal detstvo, lebo ho otec iba nútil hrať a hrať a hrať. Vzniká tak veľký priestor na vysvetľovanie a diskusiu:
- Práve a jedine pravidelné hranie a cvičenie pomohlo Mozartovi stať sa majstrom hry i skladateľom.Talent nestačí.
- Môžete dieťaťu vysvetliť, že sa z vás nikdy nestane kontrolujúci a nakazujúci rodič ako Mozartov tatko, že ak chce hrať, má to robiť zo svojej vôle a pre seba – preto, že sa mu hra na nástroj, jeho zvuk atď. páčia.
- Dokonca mu môžete vysvetliť, že nemusí sa stať z neho virtuóz, že celý život môže hrať iba zo záľuby, pre radosť.
- Okrem bláznivých vlastných hier a skladieb, je treba preopakovať aj cvičenia, čo vysvetľovala pani učiteľka na hodine. Pretože ak nenacvičí dieťa dnes, nabudúce pridá pani učiteľka ďalší kúsok a to už zrazu bude dvojitá kopa…
Trochu priamočarejšia na motivovanie je knižka Pavly Kováčovej Lucka a klávesy (v bazáre alebo v antikvariáte nájdete). Už jej starká aj mama hrávali na staručký klavír, čo majú v izbe, len Lucka na ňom zatiaľ najradšej ukladá bábiky, za trest, ak niečo vyvedú. A najradšej zo všetkého lieta po vonku, a keď už chytá klávesy, tak prštekmi upatlanými od živice zo smreka, po ktorom vonku liezla… Až raz sa jej prisní hudobný sníček a dostane chuť učiť sa hre na klavír aj ona. Knižka zachytáva presne ten okamih prerodu – už nie hračka, ale hudobný nástroj.
Veľmi sa tomu príbehu teším, pretože je akoby o mojom dievčatku, ľahko sa s ním stotožní. Napríklad aj v tých upatlaných prštekoch – naša totiž máva hodinu klavíra v ZUŠke priamo po výtvarnej, často má svoje tvorivé rúčky ako čert. Jaaaaj, aj kefku by som jej na drhnutie prštekov pribalila, okrem mydla a uteráčika, aj tak to nejde dole. Veď pani učiteľka klavírová, musí pregúliť oči v stĺpik, keď zbadá modré anilínové packy, behajúce po jej klávesách :)
