Naša maláčka má rada príbehy. Jej hry musia mať v sebe príbeh. Nie som si istá, či by ju zaujali klasické montessori rámiky, na ktorých sa dieťa učí viazať a zapínať gombíky, či zips. Dostala darom aj obliekaciu bábiku, čo má na sebe rôzne zapínania, ale bez príbehu sa s ňou nehrá.
Zmyslela si, že jej bábätku bude v kočíku veselšie, keď mu na rúčku uviaže stužtičky a budú mu vo vetre viať.
Alebo rada ošnurováva svoju obľúbenú plyšáčku mačku. Boli sme tento rok na dvch svadbách, nuž sa hrá, že parádi nevestu. Vyberá jej najkrajšie stužky. A keď je vo viazacom švungu, tak zaväzuje všetko, aj nohy stola. („Slovenskou stužkou som stôl ozdobila, pozri maminka!“)
Mne potom výsledok jej práce veľmi pripomína himalájske vlajky s modlitbami, preto som to nazvala himalajske obdobie.
Montessori inšpirované (pomôž mi a ja to urobím sám):
- Nevyrušujte dieťa plne sústredené na nejakú aktivitu. Hrá sa, objavuje, experimentuje. Trénuje svoju koncentráciu.
- Každá aktivita by mala mať začiatok i koniec.Dieťa by sa malo podieľať na príprave aktivity i na upratovaní po skončení aktivity.