Hlavne keď sú deti maličké a mamy trávia s nimi celý čas, občas príde deň „Blbec“, keď sa mame zdá, že sa jej nič nedarí, na čo siahne, končí nezdarom, všetko jej padá z ruky…
Desatoro unavenej mamy
- Deti si pamätajú smiech, nie dokonalý poriadok.
- Deň bez upratovania je tiež deň a často veľmi dobrý deň!
- Niekedy je víťazstvom aj to, že všetci prežili.
- Každý deň si zaslúži aspoň jednu chvíľu, kedy robíš niečo len pre radosť.
- Objavovať krásu v chaose znamená byť majsterkou života.
- Niekedy je úplne v poriadku večerať len cereálie. Aj pre dospelých.
- Si úžasná mama, aj keď deti jedli cestoviny s kakaom dva dni po sebe.
- Objednávka z pizzerie je tiež prejav lásky.
- Aj mamy majú právo prehltnúť posledný kúsok čokolády.
- Dovoľ si vypiť kávu, kým je ešte horúca…
Kľudne si to desatoro vytlačte a pripnite magnetkami na chladničku :)
Hanbou je to, čo nemôže byť videné. Pocit hanby „tomu“ však pripíšeme väčšinou len my samy. Pocit, že svoje chyby a nedokonalosti nemôžeme ukázať tomuto svetu, lebo… Lebo je plný krásy a vydarených fotiek na sociálnych sieťach. V deň „Blbec“ vám odporúčam hľadať skôr „faily“. Aký bol zámer a ako to dopadlo. Dobre sa zasmejete a pochopíte, že takto podobne sa môžete zasmiať aj na sebe. Že sa nemusíte brať príliš vážne, že nemusí byť všetko dokonalé.
Dokonalí ľudia, chcú mať dokonalé všetko, no v podstate stále len súťažia, so svojim okolím, partnerom, dokonca aj sami so sebou. Sú zameraní na výkon, no keď zdolajú kopec, pocit šťastia sa dostavuje iba na chvíľu, lebo zbadajú iné kopce, na ktoré musia vybehnúť… O dokonalosť sa snažiaci ľudia sú veľmi nároční na seba, na svoje okolie, aj na deti. To veľa lásky neprináša. Deti nechcú byť len pýchou svojej mamy. Deti mamám nepatria. Deti chcú byť deti.
Mala som predstavu, aký krásny mrežovník upečiem a nafotím. Dcéra mala meniny a má rada čerešňový mrežovník, ktorý mávali u nás v obchode. Mávali, pretože už som ho v regáloch nanašla asi pol roka, možno ho dokonca prestali mať v ponuke. Rozhodla som sa, že jej ho upečiem. Pripravila som si krehké cesto ako na jablkový koláč (apple pie) a tešila som sa, ako použijem mriežkovací valček z Tchiba, ktorý som dostala na recenziu.
Recept na čeršňový mrežovník som si prispôsobila
- Potrebujeme: 400 g hladkej múky, 100 g cukru (pôvodne bolo v recepte 150 g, čo sa mi zdalo moc veľa), 1 vajíčko, 250 g masla, 1/2 čajovej lýžičky sódy bicarbony alebo prášok do pečiva, 1/2 čerešňového kompótu a 1 višňový džem.
- Ingrediencie zmiešame a spracujeme do cesta. Kto chce cesto vyvaľká, kto chce cesto do formy roztľapká a roztiahne prstami.
- V hrnci povaríme kompót aj so šťavou spolu s džemom tak, aby sa džem rozpustil a vznikla hustá „plnka“ do koláča.
- Tu mala prísť premiéra valčeka, ale… Už keď som krehké cesto tľapkala, v duchu som si hovorila, že toto tým valčekom nedám. Rozvaľkala som ho valčekom na podložku a dala do mrazničky na pár minút, dúfajúc že maslo v ňom stuhne a pôjde to trochu lepšie. Nie veru. Cesto sa do valčeka zatlačilo a nastal druhý úľak – ako ho dostanem von :) Lebo krúžky na mriežkovacom valčeku sú dosť ostré. Poradím vám fintu mojej mamy: Všetko, čo je z cesta, umývajte studenou vodou, nie teplou. V teplej vode cesto bude lepkavejšie a nepôjde vám umyť. V studenej sa to nestane. Takže valček som na chvíľu namočila do studenej vody a potom ho pod prúdom studenej vody umyla a šlo to veľmi dobre.
- Mohla som cesto znova zvaľkať a nakrájať mriežku ručne, namiesto toho som cesto znovu spojila a rozvaľkala, pri prenášaní sa mim aj tak trochu potrhalo…
Viete čo je najväčšou odmenou? Že moja pubertiačka s tatinom koláč do večera zjedli takmer celý. Chodili si po kúskoch ukrajovať znova a znova… Niekedy je to jedno, ako veci vyzerajú zvonka, keď sú plné tých správnych ingrediencií. Vďaka višňovému džemu koláč nebol presladený, no ak máte radšej menej sladké, cukru môžete ešte trošku ubrať. Vďaka môjmu mužovi na dokonalosti neľpiem. Vždy ma mrzelo, ak sa mi koláč nevydaril, alebo ak sme si z návštevy priniesli koláče, ktoré sa cestou v aute trochu rozmliaždili a neboli už na oko pekné. A on ako záchranca prišiel s tým, že „platí zákon zachovania hmoty“. Že je jedno ako koláč vyzerá, ak je na chuť dobrý.
Valčekový reparát – obed lenivej mamy
Pracujem z domu a do príchodu dcéry zo školy zostávala pol hodina. Obeduje doma, nezvykla si na školskú jedáleň. Čo rýchlo navariť? Oskenovala som zrakom chladničku a špajzu: Rajčinová polievka a slaný koláč z lístkového cesta. Valček a ja s ním sme dostali príležitosť na reparát.
Rajčinová polievka je veľmi jednoduchá v mojom podaní – potrebujete paradajkové pyré, približne toľko isto vody, soľ, korenie, bylinky – sušené, či čerstvé – ja som dala mätu a bazalku, smotanu. Všetko naraz dáte do hrnca a len privediete do varu. Hotovo. V môj deň „Blbec“ mi všetko padá z rúk, ako som vyťahovala z chladničky lístkové cesto, tak mi vypadla krabička s prepeličími vajíčkami. Nevadí, uvarila som ich ako spestrenie polievky pre tatina. Nevediac, že to ani nebol pôvodne zámer, to pochválil ako veľmi chutné.
Slaný koláč, ktorý neodmietne skoro žiadne dieťa – potrebujete len lístkové cesto, šunku a syr, vajíčko (alebo len žĺtko na potretie). Ako vidíte z obrázkov, nehrám sa na dokonalosť, nevymeriavam všetko na milimetre, veľakrát len všetko utľapkám prstami a hotovo. Koláč môže na plech. Do 15 minút sa všetko upieklo a stihla som to, kým dcéra prišla.
Keď sa mi dnes rozbilli tie prepeličie vajíčka, povedala som si, že tento článok napíšem pravdivo. Nebude o krásnom koláči, priam koláči – modelke, hviezde koláčov medzi všetkými koláčmi, ktorý by sa hodil na sociálne siete. Ale bude presne o tých obyčajných dňoch, niekedy plných zhonu, ktoré my mamy často žijeme, niekedy okorenený aj nezdarmi. Ako apel na všetky uponáhľané mamy. Aby si dopriali kúsok pokoja, ktorý vypne ich vnútorného kritika. Hanba je to, čo musí zostať skryté. O tom, čo musí zostať skryté a čo nie, rozhodujeme vždy len my, nik iný.
Dovoľ si vypiť kávu, kým je ešte horúca…
A do tohoto zámeru mi zapasoval aj hrnček, ktorý som si z Tchibo na recenziu vybrala.
Pretože som sa naučila kradnúť si krátke chvíľky pre seba, keď načerpám energiu. Tak ako som vám v desatore na začiatku článku odporúčala. Napríklad: Ráno vstávam rada skoro, pretože v byte je ešte ticho, a ešte ma nik nenaháňa a nepotrebuje. Uvarím si kávu, otvorím okno dokorán a chlipkajúc kávu sa zadívam sa na Devínsku Kobylu, ktorú vidíme z okna. Je to moja chvíľa! V mesiacoch na sklonku zimy a začiatku jari stihnem aj nebeské divadlo pri východe slnka, keďže okno máme smerom na východ. Zhodou okolností je moja obľúbená káva Tchibo Gold Selection Crema. Navarím si takúto veľkú šálku, do dvoch tretín zalejem vodou, zvyšok mliekom. Nepredčí ju ani napenené presso z kávovaru. Pretože mne chutí práve jej jednoduchá, nie kyslastá chuť.
Radosť som si urobila aj tým, že šálka spestrila našu kuchynskú šálkovú poličku, kde je skoro každá šálka iná.
Niektoré šálky mám už veľmi dlho, niektoré sú aj obité, ale vzácne. Každá má svoj príbeh a veľa z nich má aj darcu, ktorý mi ju dal. Napríklad bodková zelená je od mojej mamy, hoci jej už 15 rokov na svete niet. Pandičková mi pripomína, ako ma volala dcéra, keď bola menšia, bola som je Panda. Sovičkovú dostala dcéra od kamarátky, somárikovú mi doniesla sestra z dovolenky v Grécku, tyrkysovú mi darovala dcéra na Vianoce…
Tento hrnček z Tchiba mi bude pripomínať, že treba spomaliť, všímať si svoje pocity a nebrať sa tak vážne, zasmiať sa aj na nezdaroch a porozprávať o nich ostatným, povzbudiť ich v žití obyčajných dní, keď šťastie môžeme nachádzať aj v maličkostiach a nedokonalostiach.
