Tento rok už našťastie len ponožky. No vlani s nechuťou ráno vstávať do školy a zvykať si na niečo nové, prišli i ranné boje o oblečenie. Takéto boje zažívajú niektoré maminy a ockovia už v škôlke, no tam sa to dieťatku ako tak odpustí – je malé, nedokáže sa obliekať tak rýchlo, ako sa my dospeláci ponáhľame, a tak mu v tom rannom zhone pomáhame.
Áno, želala by som si, aby to fungovalo ako skok z teplej pece rovno do nohavíc, ako v rozprávke Jája a Pája, z ktorej som si požičala obrázok.
Aké boli naše stratégie:
- Premiestnila som veci z políc do skrine s vešiačikmi – spodná polka na vešanie – dostupná výškovo dieťaťu, má prehľad o veciach, ľahko sa vyberajú, kombinujú, zvešávajú… Nezabralo. Dieťa samostatný výber vecí bojkotuje.
- Často ma pri samostatnom výbere vecí vytáčali kombinácie, čo si dieťa vybralo – nehodili sa k danému počasiu, rozvrhu – ak mali výtvarku a dala si vyšívanú blúzočku, moje srdce zaúpelo, ako ta blúzočka dopadne. Naopak do divadla sa dieťaťu zdajú najvhodnejšie sexi krátke rifľové šortky…
- Dohoda: Nachystať veci už večer. Lebo jednou zo stratégií dieťaťa, ako zdržať a oddialiť odchod do školy bolo „Toto si neoblečiem, to je škaredé!“
- Pomoc s obliekaním: Pomôžem ti obliecť toto a toto. Ohni koleno, ohni ruku… Dieťa sa vzpiera. Prosím, aspoň spolupracuj!
A teraz to najpodstatnejšie: Všimli ste si, že boj o oblečenie zakrýval iný problém?
Dieťa nerado niečo nové! Nový kolektív, nová učiteľka, celodenné sedenie v lavici, nemôže sa hrať kedy chce, všetko má nabalené v taške, musí sa samé rozhodnúť a naučiť a zodpovedať… Veru tam je pes zakopaný!
Čo nám teda najviac pomohlo:
- Prejavte deťom súcit a porozumenie s novosťami, ktoré do ich života prišli. Kým si na všetko nové zvyknú, tak im to chvíľu trvá. Rozprávajte im, ako ste prežívali školu ako prváčik vy. Prípadne to prirovnajte pocitom z nového zamestnania.
- Uznajte, že dieťa má svoj vlastný štýl a veci, ktoré si skombinuje sa jemu takto skombinované páčia. Niekto je rád ležérny, niekto elegantný – už v malých deťoch táto danosť je.
- Radšej zobuďte dieťa skôr, na hodinách mu vyznačte čas, kedy sa odchádza najneskôr z domu, 10 min a 5 min pred odchodom pripomeňte čas.
P.S. Moje dieťa dnes natrčilo nohy na ponožky. A ja na to: To naozaj ti mám obliekať ponožky? A dieťa na to: Mami, veď aspoň spolupracujem!
