Na začiatku montessori slovníčka nesmie chýbať pojem „pripravené prostredie“. Pôvodná myšlienka M. Montessori bola, že všetko, s čím dieťa prichádza do styku, malo by povzbudiť jeho samostatnosť a chuť učiť sa a objavovať. Základné charakteristiky pripraveného prostredia: sloboda výberu a pohybu, zoradenie a poriadok, krása, prírodné materiály, predmety z reálneho života.
Sloboda výberu:
Dieťa by pri hre/učení malo nasledovať svoje vnútorné impulzy, malo by mať možnosť samé si zvoliť hračku a samé si vybrať, kde sa s ňou bude hrať. Prostredie v ktorom sa pohybuje by mu to malo umožniť. Napríklad ak uložíme hračky a pomôcky do otvorených regálov sú pre dieťa ľahšie dostupné ako keď sú zavreté v skrinke alebo šuplíku. Jednak ich tam dieťa nevidí a nemá motiváciu ich hľadať a potom malé deti nemusia ešte zvládnuť zatváranie a otváranie skriniek a šuplíkov. Uloženie hračiek v regáloch – mali by byť výškovo dostupné pre dieťa, prípadne by malo na ne dosiahnuť zo schodíka, ktorý si zvládne samo pristaviť. A to sa nemusí týkať len izbičky dieťatka, v každej miestnosti by malo mať svoj dostupný kútik. V kuchyni svoj šuplík/skrinku, kde má svoj pohárik, tanierik, príbor – ako rado bude asistovať, keď dočiahne. V kúpeľni/vecku schodík, aby dočiahlo na umývadlo, záchod. V chodbe nízko umiestnený vešiačik, aby si dieťa samé mohlo zavesiť a zvesiť bundičku. Pre malé parádnice môže byť pri zrkadle zriadený česací kútik, prípadne zásuvka so sponkami a gumkami… Niekedy je to výzva v malých bytoch nájsť rozumné rozloženie nábytku.
Pár fotočiek ako máme riešené uloženie hračiek – vysoké regály sú na chodbe, v spodných policiach je to s čím sa maláčka hráva, vo vrchných také veci, čo si na hru musí vypýtať – farby a rôzne materiály na tvorenie. Na žiadosť maláčky som jej v jednej časti skrinky spravila bunker na schovávanie. Ďalšia fotka je kapsáč na boku skrinky na uloženie kartičkových hier, papierov, stužiek, malých somariniek na hranie. Kapsáč a záves na bunkri sú pripevnené suchými zipsami, suché zipsy o skrinku prilepené chemoprénom.
Zoradenie a poriadok:
Čiastočne to už naznačili predošlé riadky – hračky a pomôcky by mali byť pre dieťa dostupné. Často sa stáva, že deti majú veľa hračiek v poličkách, s ktorými sa ani nehrajú. Vytriediť a obmieňať, podľa záujmu dieťaťa, nechať mu ich v poličkách len pár. Montessori prístup využíva tácky a koberčeky. Pomôcky sú jednotlivo umiestnené na táckach, a ak sa chce dieťa s niečím hrať, tak si vezme tácku, odnesie kam potrebuje, po hre vráti na miesto. Koberček býva zrolovaný, uložený na jednom mieste, dieťa má možnosť rozložiť si ho kde uzná za vhodné. Po hre by ho malo zrolovať a dať zase na miesto. Keď sa zamyslíte, tak je to úplne prirodzené, a robí to každá mamina batolaťa ktoré ešte nechodí – rozloží mu deku či plienku na ktorej sa dieťa hrá. My doma nie sme striktne montessori. Na pár miestach v byte máme koberčeky, takže pri hre na zemi využíva maláčka tie. V jej izbe je koberec na celej ploche. Tácky tiež nevyužívame, hlavne asi z priestorových dôvodov, nemáme toľko miesta na regáliky na jednotlivé pomôcky na táckach. Ale naučila som maláčku používať tácku pri mokrých aktivitách. Spočiatku sa s vodou hrávala len v kuchyni alebo kúpeľni za stolom, no keď fantázia rastie, tak rastie aj chuť hrať sa kdekoľvek. Rada sa hrávala s reálnym čajníčkom, nalievala čajík alebo vodu do pohárkov svojim plyšákom. Po pár mlákach sa naučila, že je lepšie mať tácku, lebo tak sa z mištičiek pri prelievaní neporozlieva kde nemá. Nehrám sa na super mamu, niekedy som prevrátila oči nad jej tvrdohlavosťou, keď si ponastierala vyšívané obrušteky a porozlievala na ne červený ovocný čaj, ha-ha. Skúsenosť učí, potom už tácku neodmietala. Tiež sa mi veľmi páčila rada www.elefantino.sk – oni majú v detskej izbičke tri prázdne, do seba zapadajúce nádoby na prenášanie a hranie. Plytkú na malé veci ako spinky a pod. a veľkú a hlbokú na prenášanie väčších vecí. Stačí naučiť dieťa využívať na prenášanie viacerých predmetov nádoby.
Poriadok a zoradenie umožňuje deťom orientáciu, keď si vymyslia hru, vedia presne kde čo hľadať. Aby dali veci na miesto, treba byť dôsledný. To sa mi tiež vždy nedarí. Niekedy má maláčka chvíľku, že pomáha upratovať, vždy jej ukazujem, ako treba všetko na miesto dať, keď si vyberá ďalšie hračky a už nepotrebuje tie z predošlej hry. Najlepšie je, keď sa hrajú s tatuškom, on by mohol pracovať aj uprostred budovy po zemetrasení a túto vlastnosť mu tak trochu závidím, ja sa nedokážem sústrediť tak dobre, pokiaľ nie je poriadok.
(Pozn: Detské šachy s tatuškom – nakázal jej porozkladať figúrky, na jednu stranu biele, na druhú čierne. A ja mama s predsudkami, by som jej šach ešte do zorného poľa nedávala. A ona bola nadšená z novej hry. Ako sa len vedia tí tatuškovia vynájsť!)
Krása:
Prostredie by malo byť pekné, navodzujúce harmóniu. Malo by pozývať dieťa do hry. Toto je vec nášho vkusu, ktorý po troškách odovzdávame dieťaťu. Väčšie deti sa môžu na skrášľovaní svojej izbičky zúčastniť – navrhnúť akú chcú farbu, aké doplnky.
Prírodné materiály, predmety z reálneho sveta:
Montessori princíp vraví, že dieťa by malo spoznať predmety z reálneho sveta, reálnu podobu rastlín a zvierat skôr ako ich napodobeniny. Veci s ktorými sa stretáva by mali byť z prírodných materiálov radšej ako z umelej hmoty, hračky by nemali byť pokazené a rozbité. Preto by napríklad plyšáky v striktne montessori detskej izbe byť nemali.
Toto sme si u nás k srdcu nevzali. Maláčka pri hre veľmi rada plyšákov a bábiky využíva, má pár nerozlučných obľúbencov, ktorých nosí všade. To budú ešte asi veľké boje, lebo maláčka miluje psíkov, na ulici sa hneď pýta, či môže pohladkať. No my zatiaľ nie sme náchylní na zvieratko v byte, hádam okrem akvária. Ale máme dve farmy a Schloss Hof čo by kameňom dohodil, kde si deti môžu zvieratká dosýta vyhladkať, prípadne zoologickú záhradu. Spoznávať rastlinky ju veľmi baví, je priam princeznou Kvetomilou, hlavne teraz zjari, keď všetko kvitne. Doma rada polieva kvietky, pestujeme si bylinky, spolu so starými rodičmi sa hrabká v ich záhradke, často chodievame do lesa…
